Dráma v živote sokola rároha

Udalosti v hniezde 25. apríla nasledovali rýchlo po sebe. Druhé mláďa sa vyliahlo za úsvitu. Dostali sme vyjadrenie, že tretie vajce bolo popraskané a mláďa bolo na ceste von, záznam to však nepotvrdil. Videli sme trhliny na vajíčku, ale nevideli sme tretie mláďa v hniezde.

Prvé správy prišli 26. apríla, v dopoludňajších hodinách o 7.40, že zatiaľ čo mala samica prestávku v sedení na vajciach, vyhodila nohou jedno mláďa z hniezda. Po prijatí správy, János a Eva Bagyura z MME / BirdLife Maďarsko, József Fidlóczky LIFE projektový manažér a György Biro, hlavný environmentálny expert spoločnosti MAVIR, lokalitu navštívili.

Nakoľko bola k dispozícii informácia o vypdnutom mláďati, hľadali v okruhu 50 m okolo hniezda – mohli sme len dúfať, že vtáča šťastne "pristálo" a je stále nažive. Hľadanie bolo neúspešné. Ani mláďa a ani náznak jeho pobytu sa nenachádzal v bezprostrednej blízkosti hniezda.

Po neúspešnom hľadaní sme kancelárii spoločnosti MAVIRF analyzovali súvislosti o incidente. Ukázalo sa, že mláďa nebolo vyhodené a ani nebolo zachytené na nohe samice.
Neobvyklým spôsobom, ktorý nebol nikdy zaznamenaný, záznam ukazuje, že vtáča bolo "prilepené" perím k samicimu periu a viselo na ňom. Je pravdepodobné, že kus mokrej časti koristi sa dostal na chrbát mláďaťa, alebo ich spolu zlepili výkaly, vtedy keď  samica sedela na vajciach viac ako hodinu. Samica si nevšimla mláďa visiace na nej (alebo nebola schopná správne reagovať) a odletela s ním z hniezda.

Došli sme k záveru, že samec priniesol korisť, ktorú nechal na zvyčajnom mieste na kŕmenie. (Naposledy sme objavili miesto, kde zvykli trhať korisť asi 200 metrov od hniezda). Samica odletela mimo dosahu kamery. Zo záznamu bolo zrejmé, že si nevšimla mláďa prilepené na sebe, keď vylietala. Počas letu mláďa pravdepodobne spadlo na zem.

 

Po prezretí záznamu sme sa vrátili k stožiaru a každý prehľadal inú časť lokality. Skutočnosť, že oblasť bola čerstvo vysiata a prejdená pluhom, pomohlo hľadaniu; aj menšie biele škvrny by boli na poli z diaľky vidieť. Nedostatok vegetácie ale znižoval šance na prežitie mláďaťa. Napokon sme našli mŕtve mláďa asi 160 metrov od stožiara.

Mŕtve mláďa ostalo pravdepodobne nepovšimnuté havranmi a preto ho do tej doby nezožrali.

Po prehliadke mláďaťa bolo zrejmé, že bolo zdravé a pravdepodobne to bolo staršie (a silnejšie) mláďa, ktoré neprežilo pád.

 

Poľutovania hodný incident – ktorý je súčasťou života – spôsobilo smútok nie len ornitológom, ale aj viac ako 1000 divákom. Zároveň sme sa poučili o novom riziku, ktoré doposiaľ nebolo zaznamenané.

Niekoľko minút po neúspešnej záchrannej akcii sme dostali správu, že sa vyliahlo ďalšie, podľa všetkého zdravé mláďa. Takže môžeme opäť sledovať život dvoch mladých vtákov – dúfajme že až dovtedy, kým úspešne vyletia z hniezda.

. . . . . . . . . . . . . . . . . .