Smrť sokola rároha menom Maia
22. marca 2012 rumunský tím zložený z piatich zamestnancov a dobrovoľníkov Milvus Group, pracujúcich na projekte na ochranu sokola rároha LIFE09 NAT/HU/000384, precestoval Sarajevo, Bosnu a Hercegovinu. Tu ich milo privítali dvaja kolegovia – ornitológovia: Dražen Kotrošan a Iljan Dervovič, členovia Ornitološko društvo “Naše ptice” (Ornitologická organizácia „Naše vtáctvo“, mimovládna organizácia z Bosny a Hercegoviny, ktorá sa venuje ochrane vtáctva), ktorá nám počas našej návštevy veľmi pomohla.
Cieľom návštevy bolo prevziať vysielačku, ktorá bola osadená minulý rok v Rumunsku na mláďa, samicu sokola rároha, nazvanú Maia (VIDEO) a zodpovedať otázku, či vysielačka len spadla z chrbta jedinca, alebo sokol zahynul. Tiež sme dúfali, že sa nám podarí odhaliť príčinu smrti.
V roku 2011, po tom ako Maia vyletela z jediného známeho hniezda sokola rároha v Rumunsku, strávila hojný čas v severnej časti Srbska, vo Vojvodine. Tu bola skontrolovaná 15.9.2011 zamestnancami a dobrovoľníkmi Milvus Group, kde nám poskytla vzácne informácie o rozptyle mláďat sokola rároha, ich potravných návykoch, správaní v prvom roku života atď. Pre viac informácií kliknite sem.
Uprostred tejto ťažkej zimy na európskom kontinente, 1. februára opustila Maia Srbsko a zamierila na západ, do Chorvátska. Tu strávila približne 10 dní, potom odletela na juh, smerom na Jadranské more a zastavila sa niekoľko kilometrov od severnej časti Sarajeva, hlavného mesta Bosny. V dôsledku rozptylu a problémov s interpretáciou signálu vieme len potvrdiť, že 10. Februára bola stále v Chorvátsku a 13. Februára už bola v severnej časti Sarajeva. Nevieme spracovať údaje medzi týmito dvoma lokalizáciami, pretože sú slabé. Po ďalšom týždni sme dostali signál z rovnakého miesta, čo nie je v prípade sokola rároha vôbec bežné. Boli sme si takmer istí, že sa naozaj niečo stalo. Maďarskí kolegovia kontaktovali kolegov z Bosny. Tí išli skontrolovať miesto a prehľadali lokalitu bez výsledku. Musíme ale priznať, že ich hľadanie bolo komplikované zlými poveternostnými podmienkami.
Začiatkom apríla Maina vysielačka poslala opäť signál zo severnej časti Sarajeva, z lesa na kopci, nikoľko sto metrov od signálu, ktorý sme dostali vo februári. Rozhodli sme sa dôkladne prehľadať oblasť, tak sme cestovali na miesto a hľadali na miestach, odkiaľ signály pochádzali.
Po niekoľkých hodinách sme vysielačku našli, rovnako ornitologický krúžok a zvyšky sokola, pozostávajúce z vytiahnutých pier a hrudníka. Stopy naznačovali, že perie bolo vytiahnuté cicavcom, pravdepodobne po smrti sokola.
Nanešťastie, nemohli sme spoľahlivo určiť príčinu smrti, ale môžeme predpokladať dve príčiny. Oblasť a biotop kde boli nájdené zvyšky sokola, je tvorená pohoriami pokrytými rozľahlými lesmi. Maia, tak isto ako ďalšie mladé rárohy, pravdepodobne len križovala túto oblasť, smerujúc na juh Európy počas zimy, čo je bežné pre tento druh. Predpokladáme, že tu bola buď ulovená iným dravcom, alebo zahynula v dôsledku hladu.
Okrem toho sme znova získali vysielačku, ktorá môže byť v budúcnosti použitá na iného jedinca. Skúsenosti, ktoré nmá Maia priniesla od začiatku osadenia vysielačky až po koniec, nám nie len poskytli dôležité informácie o mláďatách sokola rároha, ale posilnili nevyhnutnosť ochrany druhu, z dôvodu vysokej mortality mláďat a mnohým rizikám, ktorým sú vystavené.
