Biológia druhu

 

Sokol rároh obľubuje predovšetkým biotopy spestrené stromoradiami, poľnými lesmi, sysľoviskami (pasienky). V minulosti v stredných pohoriach s obľubou hniezdili v skalných dutinách, na terasách, často v hniezdach krkavcov. V súčasnosti v Maďarsku ani na Slovensku už v pohoriach nehniedzia. Najčastejšie uprednostňujú hniezdiská s  bezpečným príletom a dobrým výhľadom na okolie. V nížinných biotopoch obľubuje sokol rároh opustené hniezda orla kráľovského a orliaka morského na osamelých stromoch, ale pravidelne hniezdi aj v hniezde myšiaka, jastraba alebo havrana. Od začiatku roku 1980 do dnešnej doby sa početnosť populácie krkavcov zvýšila, a obsadili stožiare vysokého napätia na nížinách. K novej hniezdnej možnosti sa prispôsobil aj sokol rároh a často obsadzuje práve tieto opustené krkavčie.  Vďaka tomu osídlili aj také územia, kde predtým hniezdne možnosti boli preň obmedzené.

Sokol rároh si nestavia vlastné hniezdo. Obsadzuje opustené hniezda predovšetkým myšiakov, krkavcov, havranov, občas orlov kráľovských, orliakov morských, zriedka bocianov bielych, volaviek popolavých a kormoránov.  Svadobné lety sa začínajúú v závislosti od poveterných podmienok koncom januára, začiatkom februára. V okolí vybraného hniezdiska sa správajú agresívne voči iným druhom dravcov, občas odoženú aj od nich väčších orlov. Samica od polovice do konca marca znesie 3-5 vajec. Od znesenia druhého vajca začne sedieť, inkubácia trvá približne 32 dní. Samica kŕmi mláďatá, kým samec loví. Po šiestich týždňoch mláďatá opustia hniezdo, ale staré sokoly ich ďalšie 2-3 týždne učia loviť. Jednoročná samica je už reprodukčne schopná, samce sa zapoja do reprodukcie ako dvojročné. Páry vytrvajú do konca života.

Najoblúbenejšou potravou sokola rároha je syseľ pasienkový (Spermophilus citellus). Ak má možnosť, loví sysle, ale v potrave je tiež značné zastúpenie holubov.   Keďže sa sysle ukladajú na zimný spánok, z celoročného hľadiska je najdôležitejšou korisťou holub. Začiatkom jari sústreďujú počas niekoľkých týždňov zvýšenú pozornosť na tiahnuce vtáctvo, najmä na škorce. V zime staré vtáky často lovia hraboše poľné. Staré vtáky sú aj mimo hniezdneho obdobia spolu, lovia v pároch, stáva sa, že ukradnú korisť iných druuhov dravcov, napr. od kaní, sokolov myšiarov.

. . . . . . . . . . . . . . . . . .